Mea vyhlásila, že ten horský chrbát sa podobá na draka. Colombine potrebovala vedieť, na ktorú časť. Lu Cia zatiaľ videla najmä peknú horu. Tak sa začalo veľmi neoficiálne pátranie, pri ktorom nebolo potrebné nič objaviť, zmerať ani pomenovať. Stačilo pozerať sa spolu a občas si protirečiť.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Na Lovćene Mea ukázala na sivý hrebeň. Vraj tam bolo celkom jasne vidieť čelo a nos. Colombine si zatienila oči a po chvíli oznámila, že ona vidí skôr koleno. Lu Cia sa pozrela na obe a rozhodla sa zatiaľ nezaujať stanovisko. Hora zostávala horou, pokojná a úplne ľahostajná k ich anatómii. Práve táto dôstojnosť dodala Meinej dračej teórii podľa nej samej ďalší presvedčivý argument.
Nad údolím Mrtvice našla Lu Cia ďalšieho kandidáta. Ukázala na kopu sena a navrhla, že drak možno len veľmi dobre spí. Mea sa rozosmiala: po veľkej horskej hlave by toto bolo prekvapivo malé telo. Colombine však pripomenula, že ide o pátranie založené výlučne na ich fantázii, takže rozmery zatiaľ nikto neschválil. Rieka si ďalej tiekla údolím a do rozhovoru sa neprihlásila.
Pri Tare sa do pátrania dostali mostné oblúky. Colombine navrhla, že ak veľmi prižmúria oči, mohli by pripomínať nohy. Mea sa oprela pri zábradlí a poctivo to skúsila. Lu Cia medzičasom obdivovala samotný most. Po chvíli sa k nej pridali aj ostatné. Niektoré veci mali celkom dosť pôvabu vo vlastnej úlohe. Most dnes mohol zostať mostom a ony tromi ženami, ktoré sa pri ňom rady zastavili.
Nad Kotorským zálivom si sadli a už nič nehľadali. Lu Cia nechala zápisník zavretý, Colombine si uvoľnila plecia a Mea sledovala, ako sa modré vrstvy hôr strácajú v diaľke. Drak sa nedostavil. Mohol mať dovolenku, mohol spať alebo mohol byť od začiatku len dobrým nápadom, ktorým Mea začala rozhovor. Na výsledku im už veľmi nezáležalo. Výhľad bol veľký a miesta vedľa seba mali práve dosť.
„Necháme mu voľno. Aj nám to dnes pristane.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Do zápisníka pribudla iba krátka poznámka: drak mal zrejme voľno. Pod ňou zostalo miesto. Ak sa na ďalšej ceste objaví, určite bude potrebovať vlastnú kapitolu.
