Benátky, Florencia, Rím a Gardské jazero. Tri malé kvety sprevádzajú Meu v ilustrovanej koláži talianskych zastavení.
Táto talianska cesta je poskladaná zo štyroch zastavení a jednej malej radosti. Mea si do nej vzala tri biele kvety. Neboli k narodeninám, na ospravedlnenie ani za zásluhy. Páčili sa jej. Keď ich podržala pri šatách, usmiala sa ešte trochu viac. Na začiatok príbehu jej to úplne stačilo.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Benátky
Pri benátskom kanáli si Mea preložila malú kyticu do druhej ruky. Papier jemne zašuchotal a biele lupienky sa rozkývali. Keby sa jej niekto spýtal, pre koho kvety nesie, mala pripravenú krátku odpoveď. Najprv si ju však skúsila potichu sama pre seba. Zistila, že sa jej vyslovuje príjemne. Modrá loďka pri múre sa zatiaľ ani nepohla. Na malé oslavy vlastnej prítomnosti nebolo potrebné publikum.
„Pre mňa, prosím.“
Florencia
Pod florentským oblúkom zdvihla kvety do svetla. Tri žlté stredy vyzerali ako maličké slnká a štvrté, oveľa väčšie, sa im staralo o osvetlenie. Mea sledovala tiene lupienkov na kameni a mimovoľne naklonila hlavu. Bola to drobnosť, kvôli ktorej by sa výlet zrejme neplánoval. Práve preto jej dopriala toľko času, koľko chcela. Nikto tu nemeral úspech podľa počtu prejdených ulíc.
„Aj malé kvety vedia robiť veľké tiene.“
Rím
V Ríme si našla lavičku a kvety položila cez kolená. Jednou rukou pridržiavala stonky, druhou zastrčila neposlušný prameň za ucho. Kytica nepotrebovala dokonalú vázu hneď teraz. Mea zase nepotrebovala vymýšľať ďalší dôvod, prečo sa jej dnešok páči. Pod širokou korunou borovice sa chvíľu pozerala pred seba. Občas jej pohľad skĺzol k bielym lupienkom, akoby kontrolovala, či si všetky tri užívajú rovnakú prestávku.
„Dobre. Oddýchneme si všetky.“
Gardské jazero
Pri Gardskom jazere dostali kvety pohár vody. Mea rozložila papier, potom ho úhľadne zložila a posunula nabok. Stolík vyzeral odrazu osobnejšie, hoci na ňom pribudli len tri stonky. Za nimi sa kolísali sťažne lodí. Mea si priložila šálku k perám a pozrela na svoju nenáročnú spoločnosť. Na otázku, či kyticu vôbec potrebovala, jej už nenapadlo odpovedať. Bola rada, že ju má.
„Tu vám to pristane.“
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Objaviť knihu →Tri kvety vo vode, pokrčený papier vedľa šálky a Mea, ktorá sa nikam neponáhľa. Takúto spomienku nebolo treba starostlivo naaranžovať. Už mala všetko na správnom mieste.
Mea Zen · Colombine MichelangeLove