Colombine vytiahla ceruzku s vážnosťou človeka, ktorý má umelecký zámer. Mea jej ponúkla svoj najvznešenejší profil. Lu Cia si radšej pripravila vlastný zápisník. Tušila, že pri troch ženách a jednej predstave o dokonalom portréte bude potrebné zaznamenať aj priebeh udalostí.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Pred bruggskými fasádami sa Mea vystrela a trochu zdvihla bradu. Colombine prižmúrila oko, ceruzku držala pripravenú a požiadala ju, aby sa nehýbala. To by ešte šlo. Horšie bolo, že Lu Cia vyzerala, akoby každú chvíľu chcela povedať niečo veľmi nevhodné pre vznešený portrét. Mea vydržala vážna asi tri nádychy. Štvrtý už patril úsmevu, ktorý plánovanú dôstojnosť výrazne skomplikoval.
Pri vode v Gente už Colombine kreslila odvážnejšie. Mea nakukla cez okraj zápisníka a zistila, že jej vlasy na papieri zaberajú nezvyčajne veľa miesta. „To je objem,“ vysvetlila autorka pokojne. Lu Cia prikývla, ale kútiky úst ju prezradili. Mea si skúsila uhladiť jednu kučeru. Potom to vzdala. Ak jej účes dostal v Belgicku vlastnú architektúru, nech si ju chvíľu užije.
Na lavičke medzi antverpskými sochami Lu Cia otočila svoj zápisník. Na stránke bol jednoduchý usmiaty obličaj. Colombine sa naklonila bližšie a Mea prestala riešiť proporcie. Ten úsmev poznala: objavoval sa vždy, keď sa snažila zostať vážna práve v nesprávnej chvíli. Kamenné postavy okolo nich vydržali bez jediného žmurknutia. Naše tri cestovateľky sa o podobnú disciplínu už ani nepokúšali.
V Leuvene položili kresby na stolík a odsunuli šálky, aby nevznikla neplánovaná akvarelová verzia. Mea pridala vlastný rýchly pokus. Na presnej podobnosti sa nezhodli, ale všetky tri obrázky si okamžite vedeli priradiť k spoločnej chvíli. Colombine navrhla výstavu. Lu Cia chcela najprv dopiť. Mea opatrne zdvihla prvý papier za roh a rozhodla, že dnešná galéria bude mať rozmery jej tašky.
„Výstavu beriem so sebou. Vstupné je jeden úsmev.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Na každom obrázku boli trochu iné. Smiech bol spoločný.
Mea si nechala všetky tri kresby. Pri jednej bolo treba vysvetliť účes, pri druhej nos. Pri tretej sa zakaždým začala smiať skôr, než stihla čokoľvek vysvetľovať.