Čierna Hora

V zápisníku ešte bolo miesto, hoci som ho už nosila inak. Menej ako dôkaz, že som niekde bola. Skôr ako spoločníka, ktorý dokáže aj mlčať.

Hory sa dvíhali, jazero sa rozširovalo a búrka kreslila nad morom tmavú vetu. Pozerala som sa z úkrytu. Niektoré obrazy nás pozývajú bližšie; iné je lepšie sledovať z rozumnej vzdialenosti.

Na konci trasy som sa vrátila k prvej strane. Veta tam stále bola. Začni miestom, o ktorom si myslíš, že ho už poznáš. Tentoraz akoby bola adresovaná mne.

Vymyslený cestovateľský denník inšpirovaný pôvodnými fotografiami Travel2City. Scény a slová Mea sú tvorivou interpretáciou, nie dokumentárnym záznamom.