V Poreči mala Mea chuť na kávu pri mori. Bola to jednoduchá predstava: malý stolík, výhľad a trochu času. Cestou si prezerala terasy bez toho, aby hneď prijala prvú voľnú stoličku. Dnes si chcela vybrať miesto, na ktorom jej bude naozaj dobre.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Popri nábreží kráčala pomaly. Jeden stolík bol príliš pri chodníku, ďalší na slnku, ktoré jej svietilo rovno do očí. Mea pokračovala bez pocitu, že je prieberčivá. Len si vyberala miesto na vlastnú prestávku. Pri ďalšej terase sa jej páčil tieň aj pohľad na vodu. Upravila si šatku a pribrzdila. Toto rozhodnutie nepotrebovalo poradu, mapu ani spoločný súhlas troch cestovateliek.
Pri stolíku boli dve stoličky. Mea si na jednu sadla a na druhú položila tašku. Keď zdvihla pohľad k obsluhe, požiadala o kávu celkom obyčajným, spokojným hlasom. Zápisník zatiaľ nechala zavretý. Nemusela ním hneď vysvetľovať, prečo sedí sama. Mala chuť byť tu. Taška získala vlastné sedadlo a Mea miesto, z ktorého mohla nerušene pozorovať malé dianie naokolo.
„Pre jednu, prosím. Tá druhá stolička je pre tašku.“
Ku káve pribudol malý koláčik. Mea si ho chvíľu prezerala a pomyslela na Colombine, ktorá by určite navrhla ochutnávaciu výmenu. Lu Cia by najprv povedala, že nechce, a potom by si predsa len vzala kúsok. Pri tej predstave sa usmiala. Dnes jej zostal celý. Rozdelila si ho na pomalé sústa a medzi nimi sa pozerala na porečské domy za vodou.
Keď zostal tanierik prázdny, Mea otvorila zápisník. Napísala si meno mesta a pod ním krátku poznámku o príjemnom stolíku. Potom ceruzku podržala nad stránkou, akoby čakala na veľkú myšlienku. Nijaká neprišla. Za vodou stál červený majáčik a ona sa cítila dobre. Dopísala teda presne to. Na záver prestávky to bola celkom postačujúca správa aj bez ďalšieho ozdobovania.
„Bolo mi tu dobre. Aj to sa ráta.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Keď sa napokon zdvihla, tašku si prevesila cez plece a ešte raz sa pozrela na more. Nabudúce sem pokojne privedie kamarátky. Dnešné miesto si už ale dobre zapamätala aj sama.