Vchod, vzor a zastavenie
Priechod bol taký úzky, že sme museli kráčať jedna za druhou. Mapa mi raz nemohla povedať viac než vlastné nohy. Lu Cia zastala tam, kde sa končil tieň. Colombine vyhlásila, že ten vchod stojí za kresbu. Obzrela som sa a usúdila, že byť trochu pozadu je na pozeranie výborné miesto.
Otvoriť fotografiu v archíve
Pod opakujúcimi sa oblúkmi sme stíchli bez dohody. Skúsila som ich počítať a stratila som sa. Colombine nakreslila iba jeden, potom sa znova zahľadela. Lu Cia obrátila tvár k svetlu. V zápisníku som nahradila číslo krivkou. Zdalo sa mi to užitočnejšie.
Otvoriť fotografiu v archíve
Oznámila som, že zaostávame za plánom. Lu Cia otvorila vrecko s pečivom, akoby presne to plán vyžadoval. Kachličková lavička okolo nás ponúkala viac vzorov, než by Colombine zmestila na stranu. Zostali sme, kým nezmizli omrvinky. Ako dlho to trvalo, som nezaznamenala.
Otvoriť fotografiu v archíve
Z vyhliadky sa mesto poskladalo do tvaru dosť malého na to, aby sa nám zmestil do očí. Colombine zavrela skicár. Lu Cia sa oprela o teplý kameň. Spísala som, čo všetko sme nestihli, zoznam prečiarkla a začala znova tým, čo si našlo nás.
Otvoriť fotografiu v archíve
