Tri šálky, jeden dáždnik a otvorené more
Strechy sa dvíhali a klesali ako veta s výbornou interpunkciou. Colombine si požičala ich rytmus do kresby. Lu Cia položila na stôl tri šálky. Chcela som zapísať názov každej budovy, ale káva prišla skôr. Na chvíľu to boli všetky informácie, ktoré sme potrebovali.
Otvoriť fotografiu v archíve
Pri kanáli sa na okraji niečieho domova vznášala malá záhrada. Lu Cia si ju všimla skôr než veľkolepejšie veci, ktoré som označila na mape. Vánok zachytil moju šatku; Colombine zachytila tú chvíľu smiechom. Zapísala som si kvetináče. Svoje miesto vedľa pamiatok si zaslúžili.
Otvoriť fotografiu v archíve
Pri prvých kvapkách Lu Cia bez slova otvorila dáždnik. Pri tmavozelených okeniciach sme sa pod ním pritlačili bližšie. Ja som zachraňovala zápisník, Colombine ceruzku. Potom sme sa všetky tri rozosmiali nad starostlivým balením, po ktorom bola pripravená jediná z nás. Múr sa stal našou čakárňou.
Otvoriť fotografiu v archíve
Pri mori bol dáždnik opäť iba batožinou. Sadli sme si s topánkami v piesku a nechali vietor obracať voľný roh stránky. Colombine nechala skicár zatvorený. Lu Cia sledovala malé plachty na vode. Napísala som jednu vetu a potom som sa pridala k ich pozeraniu.
Otvoriť fotografiu v archíve
