V tejto vymyslenej epizóde z Óbidosu sa pri Meiných topánkach objaví malá ryšavá mačka. Nemá mapu, zápisník ani potrebu predstaviť sa. Colombine okamžite usúdi, že ide o miestnu sprievodkyňu. Lu Cia chce najprv vedieť, či s tým súhlasí aj samotná mačka. Tá sa zatiaľ venuje celkom iným veciam.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Mea najprv zbadala biele labky. Potom ryšavý chvost a napokon celú malú návštevníčku, ktorá zastala pri jej topánkach. Kamarátky stíchli, akoby práve prišla dôležitá osoba. Mačka sa na ne pozrela bez najmenšieho záujmu o túto slávnosť. Mea nechala ruky na taške a iba sa usmiala. Bolo príjemné, že ich niekto zastavil bez otázky, bez ponuky a bez jediného slova.
„Myslím, že nás práve prijali do miestnej spoločnosti.“
Pri modro-bielej fasáde si mačka našla miesto medzi nimi. Nesnažila sa byť milá ani fotogenická. Sedela presne tak, ako jej to vyhovovalo. Colombine poznamenala, že takúto sebaistotu by si rada pribalila na každú cestu. Mea položila zápisník na kolená a Lu Cia uvoľnila kúsok lavičky. Návštevníčka nič nepotvrdila. Jej pokojné zotrvanie však pôsobilo ako celkom prijateľná forma súhlasu.
Pri kamennej bráne položila Mea zápisník vedľa seba. Mačka si prišla očuchať jeho roh s dôkladnosťou, akú by Colombine venovala dôležitému objavu. „Kontroluje program,“ zašepkala Lu Cia. Mea ochotne počkala na výsledok. Papier zostal zavretý, labky čisté a verdikt nevyslovený. Napokon sa návštevníčka odtiahla. Zdalo sa, že k plánu nemá zásadné pripomienky, alebo ho práve celkom veľkoryso ignoruje.
Na námestí zdvihla chvost a vybrala si vlastný smer. Mea s Colombine a Lu Ciou zostali stáť. Netrebalo ju volať späť ani presviedčať, že spolu ešte musia niečo stihnúť. Mala očividne svoj deň. Colombine uznala, že to bola sprievodkyňa s nezvyčajne voľným programom. Mea si pritiahla zápisník k sebe. Lu Cia sa usmiala: možno ich naučila presne tú časť cestovania, ktorú si doma nevedeli naplánovať.
„Dobrú cestu, pani sprievodkyňa.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Návšteva bola krátka. Spomienka si pokojne sadla medzi ne.
Keď sa neskôr pozreli na spoločné obrázky, Mea ukázala na prázdne miesto na lavičke. „Tu sedela naša sprievodkyňa.“ Colombine prikývla. Lu Cia dodala, že mala výborný zmysel pre prestávky.
