Večerná Bratislava. Mea sa už chystá domov, ale rozsvietené uličky jej ponúknu ešte pár pekných krokov.
Kabát mala zapnutý len napoly a v hlave celkom rozumný plán vrátiť sa domov. Potom sa na rohu rozsvietila lampa. Na známej fasáde sa objavila teplá farba, ktorú si cez deň nevšimla. Mea spomalila. Bratislava jej práve bez jediného slova navrhla, aby ešte chvíľu zostala.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Bratislava
Mea kráčala uličkou, ktorú už poznala, a práve preto sa príliš nepozerala okolo seba. Teplé svetlo na stene ju zastavilo skôr než akýkoľvek nápis. Obrátila k nemu tvár a upravila si kabát. Nemusela nikam vojsť, nič si objednať ani zistiť, koľko je hodín. Stačilo trochu spomaliť. Zrazu sa zdalo, že tá istá cesta domov má v zásobe ešte jednu príjemnú verziu.
„Dobre, ešte tento roh.“
Bratislava
Pod starou lampou bolo svetlo mäkšie, než čakala. Zachytilo náušnicu, okraj šatky aj úsmev, ktorý sa jej objavil skoro sám. Mea si prstami upravila látku pri krku. Pripadala si trochu slávnostne, hoci nešla na žiadnu udalosť. Starý kamenný detail nad ňou nepotreboval vysvetlenie. Ona tiež nie. Chvíľu zostala stáť jednoducho preto, že jej to tam pristalo a cítila sa dobre.
„Takéto osvetlenie si môžem požičať aj bez pozvánky.“
Bratislava
Keď sa vydala ďalej, počula vlastné kroky jasnejšie. Medzi domami sa ukázala veža a modrá obloha už tmavla. Mea nechala ruky pohodlne pri kabáte. Cez deň by možno túto uličku prešla s pohľadom na ďalší bod programu. Teraz si všímala jednotlivé okná a svetlé obdĺžniky na dlažbe. Nebolo to nové mesto. Bola to známa Bratislava, na ktorú si konečne nechala trochu iný čas.
„Večer sa tu kráča o trochu mäkšie.“
Bratislava
Pri rozsvietenej budove sa ešte raz zastavila. Okná vytvárali na fasáde pravidelný rytmus a Mea ich chvíľu sledovala bez počítania. Potom si pritiahla kabát bližšie k telu. Domov už pôjde rada. Nebolo potrebné vymyslieť ďalšiu zachádzku, aby sa večer vydaril. Tá krátka prechádzka navyše jej stačila. Na odchode sa usmiala tak nenápadne, akoby medzi ňou a mestom zostal jeden malý spoločný žart.
„Ďakujem za pozvanie. Nabudúce sa zasa zastavím.“
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Objaviť knihu →Večer nemal veľký program ani slávnostný záver. Mea si odniesla svetlo na lícach, pokojnejšie tempo a jednu celkom obyčajnú uličku, ktorú si chcela nabudúce znovu všimnúť.
Mea Zen · Colombine MichelangeLove