Vo výklade sa tvárilo vážne toľko masiek, až sa Mea musela usmiať. Vybrala si jednu menšiu, bordovú so svetlými okrajmi. Mala krátku rúčku a sľubovala trochu tajomstva bez zložitého vysvetľovania. Mea si povedala, že na chvíľu môže byť záhadnou dámou. Benátky na takú drobnú hru vyzerali pripravené.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Modrý rám výkladu držal malý zástup cudzích výrazov. Niektoré masky sa mračili, iné pôsobili, akoby vedeli niečo, čo Mea ešte netušila. Tá jej sa zmestila pohodlne do ruky. Podržala ju pred šatami a naklonila hlavu. V zrkadlení skla videla vlastný úsmev medzi všetkými tými slávnostnými tvárami. Zdalo sa jej, že práve on je vo výklade najväčším výtržníkom. Rozhodla sa ho zatiaľ nenapomínať.
„Prosím si jedno malé tajomstvo. Bez vážneho výrazu.“
Pri tehlovočervenej fasáde si masku zdvihla k očiam. Kamenný lev nad bránou zostával úplne pokojný, hoci práve získal spoločnosť mimoriadne záhadnej návštevníčky. Mea skúsila pomalé otočenie hlavy. Potom ešte jedno, o trochu vznešenejšie. Všetko by bolo presvedčivé, keby sa jej pod maskou nezačali dvíhať kútiky úst. Lev sa nepohol. Mea mu uznala víťazstvo v súťaži o najvážnejší výraz a potichu sa rozosmiala.
Na moste masku spustila. Úzky kanál medzi domami jej ponúkol dlhý pás svetla a jemne pokrčených odrazov. Nebolo v nich možné udržať dokonale vážnu tvár ani na okamih. Mea sa oprela predlaktím o kamenné zábradlie a sledovala vodu. Hra ju bavila, no ešte viac ju potešilo, ako ľahko z nej mohla vystúpiť. Za maskou nečakala nijaká iná žena. Bola tam stále ona, iba s novým dôvodom na úsmev.
Pri gondolách si sadla a masku položila na kolená. Modré prikrývky lodí sa nehýbali takmer vôbec, len voda pod nimi si pokračovala vo vlastnom rozhovore. Mea už nemusela skúšať žiadny pohľad. Sedela, dýchala a mala dobrú náladu. Bordová maska bola krásnym suvenírom, ale dnes jej pripomenula aj niečo celkom obyčajné: hrať sa na chvíľu je príjemné. Vrátiť sa spokojne k sebe môže byť ešte príjemnejšie.
„Dnes už nemusím byť záhadná. Stačí mi byť spokojná.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.