Začalo sa to pár tónmi, ktoré sa Mei priplietli ku krokom. Nepatrili žiadnej pesničke, ktorú by vedela pomenovať. Možno iba rannému svetlu a dobrej nálade. V tejto riviérskej koláži si ich vezme so sebou medzi uličky, zeleň a more. Pokúsi sa zistiť, ako melódia pokračuje, ale nebude na ňu veľmi prísna.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
V Antibes mala ulička príjemný sklon a domy držali svetlo blízko pri sebe. Mea si začala potichu pospevovať. Prvé dva tóny zneli iste, tretí si našiel vlastný smer. Nikto ju neopravoval, a tak pokračovala. Pri košíkoch pred obchodom sa melódia na chvíľu zatočila, pri kamennom rohu spomalila. Mea si uvedomila, že sa jej kráča ľahšie. Nemusela mať slová ani publikum. Zatiaľ stačilo, že sa jej vlastný malý zvuk páči.
V zeleni na Cap Ferrat si sadla a skúsila pokračovať tam, kde pred chvíľou skončila. Prstom jemne klopla o koleno. Rytmus sa chytil hneď, melódia potrebovala čas. Listy sa hýbali po svojom a Mea im dovolila robiť nenápadný sprievod. Občas zopakovala ten istý úsek, inokedy ho celkom zmenila. Zistila, že pri vlastnej piesni nemusí dokazovať správnu verziu. Môže si ju hľadať tak dlho, ako jej to bude príjemné.
Nad zálivom v Nice jej vietor nadvihol šatku práve vtedy, keď chcela vyskúšať ďalší tón. Mea ju zachytila a rozosmiala sa. Pieseň dostala prestávku, o ktorú nikto nepožiadal, ale ktorá sa do nej celkom hodila. Pod výhľadom sa rozprestieralo mesto a dlhý oblúk pobrežia. Možno nepotrebovala melódiu dokončiť hneď. Niektoré miesta si zaslúžia chvíľu počúvať aj bez vlastného sprievodu. Nechala teda zvyšok refrénu na neskôr.
Pri vode v Saint-Tropez si naposledy potichu zopakovala svoj obľúbený kúsok. Nebola si istá, či je rovnaký ako ráno. To už neprekážalo. Mierne sklonila hlavu k moru, akoby sa poďakovala za sprievod. More neodpovedalo potleskom, iba ďalšou vlnkou. Mea to prijala ako dobrú recenziu. Potom pokračovala po nábreží s piesňou, ktorú nikde neuložila, ale ktorá jej predsa stihla spríjemniť celý kus cesty.
„Ďakujem za sprievod. Pokračovanie si ešte vymyslím.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Večer už nevedela melódiu presne zopakovať. Netrápilo ju to. Niečo z nej zostalo v spôsobe, akým kráčala, a trochu aj v úsmeve, ktorý si priniesla späť.
