Mea chcela fotografiu, na ktorej budú všetky tri. Statív stál pevne, fotoaparát vyzeral ochotne a kamarátky mali výbornú náladu. Zostávalo iba stlačiť tlačidlo a včas sa zaradiť. V tejto koláži slovenských zastavení sa z jednoduchej úlohy stane malý spoločný šport s veľmi nečakanými výsledkami.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Pod trnavskými vežami Mea skontrolovala záber a kývla kamarátkam. Colombine si upravila kardigán. Lu Cia skúsila nenápadný úsmev, ktorý bol v skutočnosti celkom nápadný. Mea stlačila spúšť a hneď si uvedomila, že ešte musí obísť statív. Zrazu bolo treba myslieť na priveľa drobností naraz. Na tašku, na šatku, na miesto medzi nimi. Fotoaparát zatiaľ odpočítaval bez najmenšej ochoty pomôcť. Jeho práca bola očividne oveľa jednoduchšia než tá ich.
Na nádvorí mala Mea pocit, že tentoraz všetko stíha. Urobila svižný krok, zachytila šatku a pozrela na kamarátky. Obe sa už smiali. Nebolo jasné, či fotoaparát ešte len čaká alebo ich práve zachránil pred priveľmi dôstojným portrétom. Mea sa pridala k smiechu. Pri ďalšom pokuse chcela začať bližšie. Colombine navrhla radšej prestať počas odpočítavania upravovať celý svoj život. Lu Cia považovala oba plány za sľubné.
Na Devíne už stáli vedľa seba včas. Mea aj Colombine sa pozerali do objektívu a tvárili sa vzorne. Lu Cia však v poslednej chvíli zacítila, že jej modrá kvetina sedí trochu nakrivo. Zdvihla ruku. Fotoaparát urobil svoju prácu presne vtedy. Mea sa na ňu otočila s výrazom, ktorý vydržal vážny sotva sekundu. Za nimi ležala rieka a staré múry, úplne ľahostajné k tomu, či sa trojica konečne dohodne s časom.
Pod Bratislavským hradom si fotografie pozreli spolu. Na jednej bola Mea ešte v pohybe. Na ďalšej sa Colombine smiala skôr, než plánovala. Lu Cia mala ruku pri vlasoch a výraz človeka, ktorý práve objavil drobnú komplikáciu. Potom našli záber, na ktorom nič z toho neprekážalo. Všetky tri boli jednoducho ony. Mea ho ukázala ešte raz. Tento si nechajú, povedala. Kamarátky súhlasili bez potreby ďalšieho odpočítavania.
„Tu sme presne také, ako si nás chcem pamätať.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Večer si nevybrali tú najvážnejšiu. Nechali si záber, pri ktorom si všetky tri pamätali, prečo sa začali smiať. Fotoaparát mohol pokojne zostať pri svojom názore na načasovanie.
