Mea si tie šaty už niekoľkokrát odložila na niečo výnimočné. Na výlet si ich zbalila takmer tajne, medzi praktické veci. Ráno sa však pozrela na drobné kvety, na pripravené pohodlné topánky a na celkom obyčajný deň za oknom. Tentoraz sa rozhodla, že príležitosť nemusí prísť prvá.
Umelecký príbeh podľa pôvodných fotografií Travel2City. Zastavenia tvoria koláž samostatných ciest a dní, nie jednodňový itinerár. Postavy, rozhovory, oblečenie, činnosti a časť svetelnej atmosféry sú tvorivou interpretáciou.
V Seville Mea zdvihla hlavu tak vysoko, až si musela pridržať šatku. Nad železnou mrežou sa vrstvil kameň, ozdoby a svetlo. Na chvíľu zabudla, že si ráno pred zrkadlom kládla otázku, či nie je oblečená príliš pekne na obyčajnú prechádzku. Tá klenba si s podobnými otázkami očividne nerobila starosti. Mea sa usmiala, nechala rukáv skĺznuť späť na zápästie a ešte chvíľu sa dívala hore. V jej kufri bolo dosť praktických vecí. Dnes mohla byť praktická aj radosť.
V Córdobe sa svetlo dostalo k Mei skôr než slová. Prešlo cez vysoké okno, kúsok podlahy a napokon po kvetoch na jej šatách. Keď urobila malý krok, vzor sa na okamih zmenil. Vrátila sa o pol kroka. Zasa iný. Bola to drobnosť, pre ktorú by sa nedal napísať poriadny cestovný plán, no Mea jej venovala celé dve minúty. Zápisník držala zatvorený. Niektoré zážitky sa najlepšie zapamätajú práve vtedy, keď ich človek nestihne opísať.
Pred toledskou fasádou mala Mea v úmysle stáť celkom pokojne. Potom sa pohol vzduch, šatka jej prešla cez plece a sukňa naznačila vlastný názor. Mea sa otočila len o kúsok, skôr zo zvedavosti než kvôli póze. A rozosmiala sa. Nebolo treba fotografa, publikum ani dôvod, ktorý by sa dal obhájiť. Upravila si šatku, pozrela ešte raz na kamenné detaily a pokračovala ďalej s nepatrne ľahším krokom. Topánky našťastie zostali rozumné.
Keď sa nad Granadou rozsvietili múry, Mea sa oprela o parapet a šatku si pritiahla k pleciam. Na návštevu tohto večera nemala nič pripravené. Žiadnu veľkú vetu, žiadny sľub, dokonca ani presný plán, kedy sa vráti. Pozerala na zlaté veže a uvedomila si, že šaty počas dňa úplne prestala kontrolovať. Jednoducho v nich bola. Chvíľu počúvala rozhovor kdesi za sebou. Potom sa usmiala tým nenápadným spôsobom, ktorý netreba nikomu vysvetľovať.
„Na zajtra si ich neodkladám.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
