Lu Cia navrhla, aby si z Holandska tentoraz odniesli aj niečo, čo nebude na fotografii. Colombine sa zatvárila podozrievavo. „Ak myslíš ďalší hrnček, už naň nemám miesto.“ Mea sa zasmiala. Lu Cia iba naklonila hlavu k ulici. O chvíľu sa ozval zvonček. Prvá skladba sa začala bez ohlásenia.
Umelecký príbeh podľa pôvodných fotografií Travel2City. Zastavenia tvoria koláž samostatných ciest a dní, nie jednodňový itinerár. Postavy, rozhovory, oblečenie, činnosti a časť svetelnej atmosféry sú tvorivou interpretáciou.
Pri amsterdamskom kanáli sa ozval zvonček bicykla kdesi za nimi. Trojica zostala na pešej strane a otočila hlavy takmer naraz. „Úvodná znelka,“ poznamenala Colombine. Mea si prichytila šatku a Lu Cia ukázala na vodu, kde sa k cinknutiu pridalo mäkké čľupnutie pri člne. Obyčajná ulica mala zrazu viac vrstiev, než sa zmestilo do jedného záberu. Chvíľu nič nehovorili. Potom Colombine veľmi potichu dodala, že skladateľ zjavne počíta aj s prestávkami.
V Middelburgu zneli kroky na dlažbe inak než pri kanáli. Mea sa dívala hore na strechy, Lu Cia počúvala ulicu a Colombine si začala jedným prstom klopkať po zatvorenom skicári. Najprv nenápadne. Potom už tak, že si to obe všimli. „Máme aj rytmickú sekciu,“ povedala Mea. Colombine vážne prikývla a okamžite sa pomýlila. To bolo na celej skladbe najlepšie. Ulica pokračovala ďalej a ony s ňou, trochu pomalšie, aby im neunikla ďalšia časť.
Nad tmavými dverami objavila Lu Cia kamenného delfína. Zdvihla prst a všetky tri sa zastavili. „Tento určite zaspieva,“ povedala Mea. Colombine jej s hranou vážnosťou naznačila, aby nerušila umelca. Delfín mlčal. Zo všetkých účinkujúcich bol zatiaľ najspoľahlivejší. Lu Cia sa usmiala na jeho kamenný profil a trojica mu dopriala celé krátke ticho. Potom sa pohli ďalej bez potlesku; dvere zostali voľné a delfín na svojom mieste.
V Zandvoorte sa program konečne prestal tváriť ako mestská záležitosť. More si vzalo celú zvukovú stopu, vietor pridal šuchot látky a Colombine niesla topánky v jednej ruke, aby jej piesok neklopal dovnútra. Stáli na suchom brehu a počúvali vlny, ktoré zakaždým dorazili trochu inak. „Ešte jednu,“ navrhla Mea. Lu Cia prikývla. Colombine sa pozrela na ďalšiu blížiacu sa vlnu. „Zdá sa, že s prídavkom nebude problém.“ A tak zostali.
„Ešte jednu vlnu. Potom sa dohodneme.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
