Travel2CityCestovateľský zápisník
Domov / Slovensko / Mea Zen
Slovensko · Mea Zen · II

Domov dlhšou cestou

Mea pozná cestu domov. Práve preto sa v Bratislave rozhodne prejsť cez rieku a pozrieť sa na mesto z druhej strany.

Mea sa na známej bratislavskej pešej ulici rozhoduje pokračovať inak.
Mea Zen

V známom meste sa nohy niekedy dohodnú bez človeka. Mea už takmer zabočila zvyčajným smerom, keď zastala. Domov vedela prísť aj neskôr. Nad ulicou viseli známe vývesné štíty a za domami tiekla rieka, ktorá sa nikdy nevracala tou istou cestou. Dnes si od nej požičia aspoň malú obchádzku.

Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.

Mea sa na známej bratislavskej pešej ulici rozhoduje pokračovať inak.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
01 / 04

Známa odbočka počká

Bratislava

Vývesné štíty poznala tak dobre, že ich obyčajne prestala vidieť. Dnes sa zastavila pod jedným z nich a nechala okolo seba prejsť cudzie kroky. Ulica pokračovala rovno, jej obvyklá cesta odbočovala. Mea si vybrala rovno. Nebolo to veľké rozhodnutie, len malá oprava popoludnia, ktoré sa už začínalo podobať na všetky predchádzajúce. Hneď za rohom sa jej kráčalo ľahšie.

„Domov mi zatiaľ neujde.“
Mea kráča po pešom chodníku mosta pri modrom zábradlí.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
02 / 04

Modré zábradlie vedie ďalej

Bratislava

Na mostnom chodníku sa ozval vietor a šatka odpovedala prvá. Mea sa zľahka dotkla modrého zábradlia. Mesto sa pomaly presúvalo za jej chrbát, hoci nikam neodišlo. Každý krok menil uhol, z ktorého poznala veže a strechy. Nepotrebovala si tento prechod zaslúžiť kilometrami. Bola to obyčajná prechádzka cez rieku, a predsa sa v nej našlo miesto na trochu zvedavosti.

„Stačí prejsť. Nemusím hneď odchádzať.“
Mea z opačného brehu pozoruje Dunaj, biele lode a bratislavský hrad.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
03 / 04

Mesto oproti

Bratislava

Z druhého brehu mala Bratislava inú veľkosť. Hrad, veža aj biele lode sa zmestili do jedného pohľadu. Mea poznala množstvo ciest medzi nimi, ale odtiaľto sa žiadna neponáhľala. Voda nechávala medzi ňou a mestom dostatok priestoru. Chvíľu sa dívala ako návštevníčka, potom sa nad tým usmiala. Nemusela sa rozhodnúť, či sem patrí, alebo sem prišla. Mohla oboje naraz.

„Ahoj. Dnes ťa vidím odtiaľto.“
Mea sedí za súmraku pri Dunaji so zatvoreným zápisníkom na kolenách.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
04 / 04

Návrat sa začína na lavičke

Bratislava

Keď sa svetlo zjemnilo, našla si lavičku pri vode. Zápisník zostal na kolenách zatvorený. Tentoraz nemusela vymyslieť poslednú vetu hneď. Rieka pokračovala, na druhom brehu sa menili drobné svetlá a Mea mala pred sebou ešte cestu späť. Už ju však nevnímala ako čas, ktorý treba skrátiť. Bola súčasťou popoludnia, ktoré si konečne nechala pre seba.

„Ešte chvíľu. Tentoraz viem prečo.“
Z cesty do knihy

The Map with No Last Page

Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.

Objaviť knihu →

Nová vzdialenosť od známeho

Cestou domov už nevyberala zákruty podľa toho, ktorá je najkratšia. V taške mala zatvorený zápisník a v hlave obraz mesta z druhého brehu. Na nový príbeh nepotrebovala nový štát. Stačila rieka, trochu voľného času a odbočka, ktorú tentoraz neprehliadla.

Mea Zen · Colombine MichelangeLove