V kabelke našla čistý list papiera. Nie nákupný zoznam ani poznámku k ďalšiemu presunu. Skutočne prázdnu stránku. Mea si povedala, že na ňu napíše niečo, čo sa jej na ceste páči. S prvou vetou však chvíľu počkala. Chcela, aby znela ako ona.
Ilustrovaná fikcia podľa pôvodných fotografií Travel2City. Miesta pochádzajú z rôznych ciest; nejde o jednodňový itinerár. Postavy, rozhovory, rekvizity a časť kompozície či svetla sú tvorivou interpretáciou.
Pri bielom múre v Óbidose si podložila papier zavretým zápisníkom. Ceruzka zostala chvíľu vo vzduchu. „Milá…“ napadlo jej, ale meno zatiaľ neprichádzalo. Za bránou sa dvíhali tmavé cyprusy a svetlo sa menilo medzi oblakmi. Mea prestala hľadať dokonalé oslovenie. Najprv si chcela všimnúť, čo má pred sebou. Na stránke jej zatiaľ stačilo miesto pre prvý obyčajný dojem.
„Nemusím to napísať krásne. Stačí, keď to bude moje.“
V záhrade v Queluze si sadla tak, aby videla fontánu aj palác. Na papier pribudlo niekoľko krátkych viet. O tom, ako jej sedí vzduch na tvári. Ako príjemne sa jej kráča v týchto topánkach. Ako dnes nemá potrebu svoje šaty nikomu vysvetľovať. Neboli to slová pre sprievodcu ani pre pohľadnicu. Keď ich po sebe prečítala, prvýkrát sa usmiala priamo na vlastný rukopis.
V Porte zdvihla oči k balkónu. Nad starými dlaždicami viseli košele a plachty, každá trochu inak. Tento obraz jej zrazu pripadal rovnako hodný listu ako palác. Niekto tu ráno otvoril okno, vypral a pokračoval vo svojom dni. Mea si papier na chvíľu pridržala pri hrudi. Chcela si zapamätať, že pekné chvíle sa nemusia vždy tváriť výnimočne. Niekedy jednoducho schnú nad ulicou.
„Aj toto si nechám. Nie všetko musí byť pamätihodnosť.“
Na pláži v Guinchu papier opatrne preložila. Žiadne meno na obálke jej už nechýbalo. Písala predsa sebe: tej, ktorá sa neskôr vráti k povinnostiam a možno zabudne, ako ľahko sa jej dnes dýchalo. Vlny zostávali ďalej od jej topánok, vietor jej zdvihol pár prameňov vlasov. Mea schovala list do kabelky. Doručenie bolo hotové a poštovné prekvapivo priaznivé.
„Pre mňa. Otvoriť v deň, keď sa budem príliš ponáhľať.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
