Pred hradom v Gente Mea na chvíľu narovnala chrbát. Kamenné veže si o to priam pýtali. Nemala korunu, sprievod ani dôvod vydávať rozkazy. Mala pohodlné topánky, pekné šaty a voľné popoludnie. Na malú súkromnú korunováciu to podľa nej celkom stačilo.
Ilustrovaná fikcia podľa pôvodných fotografií Travel2City. Miesta pochádzajú z rôznych ciest; nejde o jednodňový itinerár. Postavy, rozhovory, rekvizity a časť kompozície či svetla sú tvorivou interpretáciou.
Mea zdvihla bradu len o malý kúsok. Dosť na to, aby si pripadala slávnostne, nie natoľko, aby prehliadla nerovnosť na chodníku. Veže zostali vážne, brečtan tiež. Začínalo to dobre. Jednou rukou si pridržala remienok kabelky a rozhliadla sa po svojom dočasnom kráľovstve. Bolo v ňom miesto pre zvedavosť, pohodlnú chôdzu a úsmev. Prvý dekrét preto nemusel byť dlhý.
Pod oblúkom v Bruggách si Mea položila ruku na srdce a jemne prikývla. Publikum tvoril lampáš, kamenné steny a svetlo na konci uličky. Nikto od nej nečakal príhovor. To jej vyhovovalo. Sukňa sa pohla spolu s krokom a celý slávnostný okamih trval sotva dve sekundy. Potom už iba kráčala ďalej, trochu pobavená tým, aké ľahké je dopriať si radosť bez zvláštnej príležitosti.
V Leuvene sa pozrela na veľký ciferník. Na chvíľu ju napadlo, že by ako panovníčka mohla čas trochu spomaliť. Hodiny jej však neposkytli nijakú známku spolupráce. Mea založila ruky a zdvihla obočie. Potom uznala, že doba vlády bez koruny zrejme prináša určité obmedzenia. Aspoň si mohla sama vybrať, ako použije najbližších desať minút. Rozhodla sa zostať a poriadne si prezrieť priečelie.
„Dobre. Ty si choď svojím tempom, ja pôjdem svojím.“
Na pobreží našla svoje najpohodlnejšie sídlo. Plátenné lehátko nemalo vyrezávané levy ani zlaté operadlo, ale dalo sa v ňom výborne sedieť. Mea položila chodidlá do piesku a nechala plecia klesnúť. Biele chatky stáli v rade, vietor sa opieral do žltých zásten a more sa zaobišlo bez protokolu. Toto usporiadanie sa jej páčilo. Konečne nikto nečakal, že bude vyzerať slávnostne.
„Toto si nechám. Korunovačné klenoty netreba.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
