Na červených schodoch ležal list, ktorý vietor pritlačil k okraju stupňa. Mea ho zdvihla a strčila do vrecka, aby pri chôdzi nemusela niesť ďalšiu vec. O dva schody vyššie ho už držala v ruke. Chcela vidieť, kadiaľ sa mu rozbiehajú žilky.
Pod veľkým stromom našla listy podobného tvaru. Tento bol menší a mal odtrhnutý roh. Podala ho Colombine a Lu Cii, ktoré ju práve dobehli, a pozrela do koruny. Z tej výšky by ho nespoznala ani vtedy, keby vedela, na ktorej vetve vyrástol.
Na zábradlí sedel vták. Colombine naň ukázala. Všetky tri chvíľu čakali, či roztiahne krídla. Keď odletel, v prstoch jej zapraskal suchý list. Až teraz si všimla, ako pevne ho drží, a schovala ho medzi dve stránky.
Keď pri západe slnka opäť osamela, otvorila zápisník tam, kde z neho vyčnievala stopka. Na tej strane bol iba včerajší zoznam zakúpených potravín. Dnešný dátum napísala vedľa chleba a syra. Miesta tam bolo dosť.