Travel2CityCestovateľský zápisník
Domov / Chorvátsko / Mea Zen
Chorvátsko · Mea Zen · II

Nedopísaný posledný riadok

Mea chce v Stone dopísať deň do zápisníka. Miestna mačka jej však ukáže celkom presvedčivý dôvod, prečo sa posledný riadok môže dočkať rána.

Mea stojí pod dlhými hradbami Stonu s otvoreným zápisníkom a ceruzkou v ruke.
Mea Zen

Pod dlhými hradbami otvorila Mea zápisník a rozhodla sa nájsť jednu dobrú vetu na záver dňa. Napadli jej tri začiatky, ale ani jeden koniec. Ceruzka zostala nad papierom. Mesto malo dosť času; unavená bola iba jej ruka.

Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.

Mea stojí pod dlhými hradbami Stonu s otvoreným zápisníkom a ceruzkou v ruke.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
01 / 04

Veta príliš dlhá ako hradby

Ston

Mea sledovala kamennú líniu stúpajúcu cez svah. Keby do vety zahrnula všetko, čo dnes videla, musela by byť skoro rovnako dlhá. Skúsila vyškrtnúť niekoľko prídavných mien ešte skôr, než ich napísala. Nepomohlo to. Zavrela zápisník na prste a rozhliadla sa. Možno sa záver dňa nachádza o ulicu ďalej než jeho najväčšia pamiatka.

„Celé hradby sa mi do riadka nezmestia.“
Mea so zatvoreným zápisníkom kráča za sivohnedou mačkou úzkou kamennou uličkou.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
02 / 04

Krátka odbočka

Ston

V kamennej uličke pred ňou prešla mačka. Neobzrela sa, či ju niekto sleduje, ani sa netvárila ako znamenie. Jednoducho mala namierené za roh. Mea schovala ceruzku do zápisníka a vykročila pomalšie. Po celom dni hľadania pekných výhľadov jej zrazu stačil chvost, ktorý na konci úzkej uličky na okamih zmizol.

„Dobre. Ešte tento roh.“
Mea sa z odstupu usmieva na sivohnedú mačku odpočívajúcu pri veľkom kvetináči.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
03 / 04

Hotová práca

Ston

Za rohom si mačka ľahla k veľkému kvetináču. Z výpravy nebolo nič viac. Mea si kľakla obďaleč a chvíľu ju pozorovala. Zviera upravilo labky, privrelo oči a zjavne nepociťovalo povinnosť vysvetliť svoj deň. Mea sa usmiala. Celá odbočka ju priviedla k niečomu, čo sama odkladala už dobrú hodinu: prestať sa snažiť stihnúť ešte jednu vec.

„Vidím, že ty už máš na dnes hotovo.“
Vo večernom svetle Mea pokojne sedí na lavičke pod stromom a zatvára zápisník.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
04 / 04

Miesto na ráno

Ston

Na lavičke pod stromom ešte raz otvorila zápisník. Posledný riadok bol stále prázdny, ale už ju nedráždil. Položila medzi stránky ceruzku a zavrela dosky. Chvíľu sedela bez programu a sledovala mäknúce svetlo na kamennej stene. Keď vstala, nevymyslela žiadnu záverečnú vetu. Iba vedela, že sa jej dnes bude dobre zaspávať.

„Ten riadok mi do rána neujde.“
Z cesty do knihy

The Map with No Last Page

Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.

Objaviť knihu →

Pokračovanie má miesto

Na poslednom riadku zostalo voľné miesto. Mea si ho večer nepripísala medzi nesplnené úlohy. Ceruzku mala odloženú, kabelku pri dverách a v hlave kamennú uličku s jednou spokojnou mačkou. Na dnes to bolo dosť. Ráno sa do zápisníka zmestí ďalší deň.

Mea Zen · Colombine MichelangeLove