V Gente dostane Mea nečakanú spoločníčku: vlastný tieň. Má dlhé nohy, výbornú výdrž a ani jednu námietku voči obchádzkam.
Pri vode sa domy tvárili, že majú ešte jeden život pod hladinou. Mea si prezerala ich obrátené strechy, keď na dlažbe zbadala svoju predĺženú podobu. Vyzerala, akoby už vedela, kam ísť. To bolo podozrivé. Mea ešte ani nerozhodla o káve.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Gent
Tieň vyrazil cez dlažbu skôr, než Mea dokončila krok. Bol štíhly, trochu dramatický a ochotný zabrať viac miesta než ona. Mea spomalila. Spomalil tiež. Pri ďalšom kroku si všimla, že jej šatka má na zemi vlastný drobný tanec. Nábrežie jej zrazu neponúkalo iba pekné domy, ale aj celkom súkromné predstavenie, na ktoré nepotrebovala zdvihnúť telefón.
„Ty máš, samozrejme, všetky nohy sveta.“
Gent
Pri ďalšom kanáli zastala a zdvihla ruku. Tieň spravil to isté, bez zaváhania a bez otázky, prečo sa dospelá žena hrá na chodníku. Mea mu venovala spokojný úsmev. Cez vodu sa červenala strecha domu a vo vzduchu bolo cítiť obed. Skúsila ešte nepatrné gesto prstami. Výborne. Konečne niekto, kto rozumie aj veľmi zložitej choreografii na prvý pokus.
„Prijímam ťa. Skúšobná doba sa ruší.“
Gent
Pod hradnými múrmi sa jej spoločníčka stratila v širokom páse chládku. Mea pozrela k topánkam, potom na kamennú vežu. Tak teda prestávka. Nijaké dramatické lúčenie, nijaká povinnosť byť stále viditeľná. Postála tam chvíľu aj ona. Kameň mal vlastné ticho a z ulice doliehal rozhovor, ktorému nerozumela. Prvýkrát za celé popoludnie nemusela držať krok ani sama so sebou.
„Dobre. Päť minút bez dozoru.“
Gent
Za malým mostom sa svetlo vrátilo na chodník a s ním aj známy obrys. Mea tentoraz neskúšala nič. Len kráčala, občas sa usmiala a nechala šatku hýbať sa podľa vzduchu. Jej tichá spoločníčka už nepotrebovala vedieť smer. Stačilo, že sa pri každom kroku našlo miesto pre obe. A niekde za rohom už konečne čakala tá káva.
„Poď. Tentoraz pozývam ja.“
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Objaviť knihu →Do zápisníka si večer nepridala zoznam ulíc. Nakreslila len malú postavu a za ňou dlhú čiaru. Gent jej na pár hodín požičal spoločnosť, s ktorou nemusela nič vysvetľovať. Kávu si napokon objednala jednu.
Mea Zen · Colombine MichelangeLove