Travel2CityCestovateľský zápisník
Domov / Chorvátsko / Mea Zen
Chorvátsko · Mea Zen · II

Broskyňa bez termínu

Na Hvare si Mea kúpi broskyňu a zistí, že na dnešné ráno nemá žiadny termín. Ani broskyňa ho nepotrebuje.

Mea pri hvarskom prístave s úsmevom pozerá na zápästie bez hodiniek.
Mea Zen

Ráno sa začalo známym pohybom ruky. Mea sa pozrela na zápästie, na ktorom nemala hodinky. Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že nemusí vedieť, koľko je. Pri prístave sa pohupovali člny a niekde za nimi už niekto ukladal ovocie. To bol na začiatok dňa dostatočne presný plán.

Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.

Mea pri hvarskom prístave s úsmevom pozerá na zápästie bez hodiniek.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
01 / 04

Zápästie bez odpovede

Hvar

Ruka sa otočila skôr, než si Mea uvedomila prečo. Na zápästí bolo iba svetlo a kúsok kože. Usmiala sa. Niekde v nej ešte pracovala malá kancelária, ktorá chcela od rána prehľad. Pri kamennej budove sa medzitým pohupovali člny, každý vo vlastnom rytme. Žiaden nevyzeral zahanbene, že sa nikam neposúva. Mea ruku spustila a dovolila si zatiaľ to isté.

„Dnes ma kalendár nezastihol.“
Mea drží kúpenú broskyňu pred farebným stánkom s ovocím.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
02 / 04

Jedna, prosím

Hvar

Stánok s ovocím ponúkal omnoho viac farieb, než potrebovala na jedny raňajky. Mea si vybrala broskyňu. Nie najväčšiu, skôr tú, ktorá jej pohodlne sadla do dlane. Papierové vrecko zašuchotalo a nákup bol hotový. Bez zoznamu, bez zásob na potom. Chvíľu tam ešte stála s ovocím v ruke, akoby potrebovala privyknúť predstave, že taká malá vec môže byť celý dnešný program.

„Bez rezervácie. A zrelá práve teraz.“
Mea sedí pri člnoch a drží broskyňu s jedným zahryznutím.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
03 / 04

Raňajky v rytme člnov

Hvar

Našla si miesto pri vode a zahryzla sa. Broskyňa bola sladká a trochu nepraktická. Šťavu zachytilo papierové vrecko; malá ranná nehoda sa obišla bez následkov. Pred ňou sa čln dotkol svojho lana a vrátil sa späť. Mea prežúvala pomaly. Za pár minút sa nestalo nič, čo by bolo treba nahlásiť, odfotiť alebo stihnúť. Bolo to prekvapivo sýte.

„Toto tempo prijímam.“
Mea stojí pri bezpečnom múriku nad červenými strechami Hvaru.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
04 / 04

Výhľad po raňajkách

Hvar

Neskôr sa červené strechy rozložili pod vyhliadkou ako otvorená škatuľa. Mea už držala iba poskladané prázdne vrecko. Broskyňa nikam necestovala ďalej, no jej sladkosť zostala. Oprela sa bezpečne o múrik a prezerala si mesto, v ktorom sa ráno chvíľu nehýbala. Zhora vyzerali všetky uličky dôležito. Dnes nimi nemusela prejsť všetkými. Jedna dobrá zastávka už mala svoje miesto.

„Ráno vybavené. Bez jediného vybavovania.“
Z cesty do knihy

The Map with No Last Page

Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.

Objaviť knihu →

Načas pre vlastné ráno

Do zápisníka pribudol iba malý kruh s listom. Broskyňa, nie ciferník. Mea si pri tom uvedomila, že prvýkrát za dlhý čas neprišla nikam neskoro, pretože si ráno neobjednala na konkrétnu hodinu.

Mea Zen · Colombine MichelangeLove